Teatro Tatro bolo najskôr generačné divadlo s ambíciou repertoárového divadla, ktoré malo byť moderné vo forme aj v témach. Neskôr bolo pouličným divadlom, prinášajúcim na ulicu akciu, ktorá bola schopná bežný rytmus ulice zrýchliť, spomaliť, alebo aj zastaviť. Potom bolo kočovným divadlom, ktoré sa snažilo pomocou divadla komunikovať s ľuďmi v odľahlých regiónoch, ktorí v živote neboli v divadle. Hľadalo odpovede na otázky týkajúce sa podstaty divadla. A nakoniec bolo a je divadlom cirkusovým, totálnym. Divadlom, ktoré spája ambíciu byť tematicky aj formou moderné, komunikovať s divákom aj mimo tradičného rozdelenia divadelného priestoru na javisko a hľadisko, divadlom, ktoré je schopné za svojimi divákmi cestovať, keďže svoje „divadelné sály“ si nosí všade so sebou a hlavne divadlom, ktoré sa snaží s divákmi komunikovať tým najzrozumiteľnejším možným jazykom.
Herci prídu na predstavenie tesne pred začiatkom. Odohrajú. Záverečný potlesk ešte nedoznel a oni sú už na ceste niekam inam. Zostáva po nich len pohodený kostým v šatni…Hnevalo nás to, lebo sme boli mladí a nespokojní. Chceli sme to inak, a tak vzniklo Teatro Tatro.
Mali sme v pláne zapojiť do tohto podniku naše rodiny. Chceli sme vychovávať naše deti v krásnom prostredí Vysokých Tatier a tešiť sa z toho, že zároveň s nami vymýšľajú aj oni. Tak vzniklo Teatro Tatro – združenie hercov, režiséra, výtvarníka, ich manželiek a detí. Stali sme sa slávni na jednej, i na druhej strane Tatier.
Potom nás však vyhodili na ulicu. A nám to zachutilo. Páčilo sa nám prekvapovať nič netušiacich chodcov divadlom. Robili sme politicky angažované happeningy, v ktorých sme nabádali ľudí, aby išli voliť, aj ,,nábožensky nekorektné“ ľudové divadlo. V uliciach Nitry sme sa preslávili.
Po čase nám začal chýbať divadelný prach. Vlastná divadelná sála. Čierna diera, v ktorej sa dá schovať pred okolitým svetom. Meditovať divadlom. Rozprávať intímne príbehy na sude s pušným prachom. Divadelný prach je v istej koncentrácii výbušnejší ako pušný. Tak vznikol klub Teatra Tatra.
Volanie ulice však bolo naďalej silné, ale jedna ulica nám už nestačila. Chceli sme hrať na všetkých uliciach sveta. Chceli sme mať svoje divadlo na kolesách.Tak vznikla Maringotka.
Boli sme v Poľsku, Čechách, Bielorusku, Taliansku a Francúzsku. Chceli sme zažiť zlaté časy divadla. Starý svet, kde divadlo bolo jedinou atrakciou, ktorá občas zavítala do dediny a vytrhla jej obyvateľov z každodenného stereotypu.
Kúpili sme koňa.
Preslávili sme sa na Ukrajine, v Taliansku a v Rumunsku. Potom niekto povedal, že v Kanade na olympiáde sa nielen športuje, ale hrá sa tam aj divadlo. Vyrobili sme Zázračný divadelný automat a preslávil sme sa vo Vancouveri a okolí. Prešlo 22 rokov a v Teatre Tatre sa vystriedalo niekoľko desiatok ľudí. Všetci majú v našom divadle čestné, doživotné angažmán. Patria do rodiny.
/Ondrej Spišák: Teatro Tatro, Rodinný album, 2011/
Umelecký súbor
Ballayová Andrea , Bednárik Vít , Dušaničová Ľubica , Fischer Daniel , Geišberg Martin , Jakab Róbert , Kalinka Andrej , Konečná Zuzana , Korená Lucia , Kos Lukasz , Kratochvíl Rudo , Latinák Lukáš , Miezga Marián , Moravcová Zuzana , Nahálka Martin , Ondrík Milan , Oszlík Peter , Pačes Patrik , Spišáková Agáta , Spišák Ondrej , Spišák Šimon, Šalacha Martin , Šimun Peter, Špiner Daniel , Petrusová Vargová Katarína , Vojtela Milan
Ocenenia
Stalker
Nominácia na cenu Divadelné DOSKY 2018 pre Milana Ondríka za Najlepší mužský herecký výkon v predstavení Stalker.
Prorok Ilja
Cena bratislavského diváka na 2. ročníku festivalu Nová dráma/New Drama v Bratislave, 2006
Hlavná cenu „Zlomená závora“ na 17. ročníku medzinárodného fetivalu Bez Hraníc v Českom Tešíne /CZ/ a vCieszyne /PL/, 2006
Cena „Perla pre susedov“ na festivale Sasiedzi v Lubline /PL/, 2006
Cena „Zlatý gunár“ na festivale Kremnické Gagy v Kremnici, 2006
Hlavná cena na XIII. Medzinárodnom divadelnom festivale Biela veža v Breste /Bielorusko/, 2008
M. Bulgakov: Majster a Margaréta
Cena bratislavského diváka na festivale Nová dráma 2015, SK
Cena študentskej poroty na festivale Nová dráma 2015, SK
Tri nominácie na cenu Divadelné DOSKY 2015 (Ondrej Spišák – réžia, Andrej Kalinka – hudba, Najlepšia inscenácia 2015), SK
GRAND PRIX na festivale Spotkania 2015, Toruń, PL
Dve nominácie na Cenu Nadácie Tatra banky 2015 (František Lipták – scénografia, Andrej Kalinka – hudba)
Cena Nadácie Tatra banky za umenie 2015 (Ondrej Spišák, za réžiu hry Majster a Margaréta)
Bianka Braselli, dáma s dvoma hlavami
Hlavná cena na Festivale Divadlo na hranici v Českom Tešíne /CZ/, 1999
„Zvláštna cena“ na Medzinárodnom divadelnom festivale „Kontakt“ v Toruni /PL/, 2000
Cena diváka a cena za najlepší herecký výkon na divadelnej prehliadke Kopřiva v Kopřivnici /CZ/, 2001
Cena za najlepší divadelný experiment na Medzinárodnom divadelnom festivale „Biela veža“ v Breste /Bielorusko/, 2001.
Zázračný divadelný automat
Zlatá medaila na Kultúrnej olympiáde počas ZOH Vancouver 2010, CA
Zlatý gunár na Kremnických gagoch 2010, SK
Cena diváka na festivale Kopřiva 2013, CZ
3. miesto na festivale Bez hraníc/Bez granic 2015 v Českom Těšíne, CZ
